S Andrejom o mladých ľuďoch, talente a filozofii

Zaujímali ho ľudia, knihy a vesmír. Z Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého v Trenčíne išiel Andrej Zhaňač na psychológiu na Univerzitu Komenského do Bratislavy. Študoval a stážoval aj v Kolégiu Antona Neuwirtha, kde ho zaujala filozofia. Spravil si teda magistra z filozofie a histórie psychológie v Edinburghu. Po návrate na Slovensko zháňal špecialistov pre IT firmy a teraz pracuje už dva roky pre LEAF, kde objavuje talenty mladých ľudí. Popri tom sa venuje aj filozofii.

 

Bol Edinburgh dobrá voľba? Čo ti rok na škole v zahraničí dal?

Zaujímali ma filozofické aspekty toho, ako psychológia ovplyvňovala súčasnú kultúru. Je to zriedkavý odbor. Vyberal som si možno z troch-štyroch univerzít. Do Edinburghu ma lákali dobrá škola a Škótsko ako také. Bola to pre mňa výborná skúsenosť. Kvalita štúdia sa nedá porovnať s tou, čo máme u nás. Zároveň to bolo ťažké z finančného hľadiska. Na väčšinu štúdia som si musel zarobiť sám a doteraz niečo splácam. Naučil som sa však učiť sa a uvedomil som si, že dobré vzdelanie mi stojí aj za veľa peňazí.

Ako si si poradil s angličtinou?

Nebolo to ľahké, ale oťukal som sa a nejako som to zvládol. Keď je človek v tom prostredí hodený rovno do vody, tak sa do toho dostane. Veľa zadaní bolo písomných, takže bolo treba najprv počúvať a potom písať, takže to bolo v pohode.

Nelákalo ťa ostať v zahraničí?

Lákalo. Môj profil mi v tom ale nepomáhal. Psychológovia predsa len potrebujú ešte nejaké akreditácie a filozofi to tiež nemajú jednoduché. Nechcel som robiť niečo neodborné. Radšej som si povedal, že si vybudujem expertízu a budem doma robiť veci, ktoré ma bavia.

Zmenilo štúdium tvoje názory na to, čomu sa chceš pracovne venovať?

Pred odchodom do Edinburghu som mal skúsenosti s ľudskými zdrojmi a personalistikou. Bavilo ma to. Hoci mojou srdcovkou bola vtedy filozofia, bolo fajn čítať a počúvať ľudí. Po príchode späť som dostal možnosť vrátiť sa, čo som aj využil. Začal som sa však motať okolo LEAFu, písal som im, či nechcú dobrovoľnícky pomôcť. Asi o rok a pol ma oslovili a som tam.

Čo je v LEAFe tvojou pracovnou náplňou?

Chceme pomáhať písať inšpiratívne príbehy budúcich osobností. Vždy sa nám do programov hlási viac ľudí, ako môžeme zobrať, a preto ich nejakým spôsobom musíme vyberať. Mojou úlohou je zisťovať, kto má potenciál stať sa osobnosťou. Ten človek by mal byť v niečom excelentný, charakterný, podnikavý a angažovaný. Mojou úlohou je spolu s kolegami zabezpečiť celý výberový proces. Učíme sa to spolu. Od nastavovania prihlášky, teda čo sa budeme pýtať, až po rozhovory, ktoré máme s každým, kto sa dostane do druhého kola, a nakoniec samotné rozhodovanie. Chceme vybrať slušných ľudí, ktorí sú v niečom dobrí a zároveň sú podnikaví, nerobia však veci len pre svoj zisk, ale nezištne aj pre druhých.

A máme takých na Slovensku?

Veľmi veľa. Myslím, že ich je viac, ako sa k nám hlási. V niečom máme úzku definíciu. Máme napríklad dôraz na podnikavosť. Nechápeme ju však len tak, že človek bude podnikať. Zaujímajú nás ľudia, ktorí prinášajú zmeny a chcú vylepšovať veci okolo seba.

Prečo máte popri dotazníkoch aj rozhovory?

Ich najväčšia pridaná hodnota je, že nám pomôžu odhadnúť potenciál ľudí, ktorý sa možno skrýva vo veciach, kde by to človek nečakal. Pri podnikavosti to môže byť to, že človek, keď bol malý, bol kapitánom vo futbalovom mužstve alebo mal kapelu alebo si vymieňal nálepky a rozmýšľal nad tým, čo má akú hodnotu.

Ako mladí ľudia skúšajú pomôcť?

Robia toho veľa. Sú školy, kde majú veľa príležitostí zapájať sa do rôznych projektov, a inde si ich sami vytvárajú. Festival na škole, pomoc ľuďom vo svojom okolí, klubovňa na stretnutia. V jednom meste dievča predáva svoje výrobky a zo zisku kupuje detským onkologickým pacientom hračky a materiál na tvorbu, inde chalan vyvíja špeciálne online učiace hry pre deti s hendikepmi. Príbehov je veľa a to je podstatné.

Je vnímanie talentu u vás ešte v niečom špecifické?

Ako talentovaní sa zvyčajne označujú ľudia so študijnými predpokladmi alebo niekto, kto má športový či hudobný talent, teda nejaké nadanie. Nám sa ukazuje, že veľmi dôležitá je vytrvalosť. Ak človek niečo robí dlhodobo, snaží sa v tom zlepšovať, nenechá sa odradiť neúspechmi, to je veľmi dôležité. Sú to podľa mňa základné návyky, ktoré dostávame od rodičov v skorých štádiách nášho života, možno do desiatich rokov. Je to niečo, čo je formované, ale je to nevyhnutný predpoklad toho, aby sa talent mohol prejaviť.

Akými programami rozvíjate ľudí?

Máme napríklad LEAF Award pre deti od 10 do 16 rokov. Je nielen ocenením, ale aj rozvojovým programom. Potom okrem školy LEAF Academy máme aj mentoringový program pre stredoškolákov TalentGuide. V ňom študenti dostanú mentora, ktorý im pomôže zorientovať sa pri výbere vysokej školy. Ak má niekto biznis nápad, tak človek, ktorý už je v biznise, mu pomáha konzultáciami. Zopár stredoškolákov posielame na programy priamo na zahraničné univerzity. Toto leto sme napríklad mali dvoch chalanov v Kalifornii v USA. Jeden Slovák ich pozval na týždeň k sebe do práce a ďalšia Slovenka, ktorú tam poznáme, ich zase sprevádzala po rôznych startupoch, ktoré tam fungujú. Programov je viac, dajú sa nájsť na www.leaf.sk.

Aké je to pre teba? Čo ťa na tom baví?

Zážitok. Priznám sa, mám teraz obdobie, že veľa uvažujem nad tým, čo vlastne robíme. Vyberáme a niekedy musíme o niekom povedať, že si nemyslíme, že má až taký potenciál. To nie je jednoduché a ani príjemné. Vždy je to len porovnanie s ostatnými. Veľa rozmýšľam nad tým, či sa vôbec dá vyberať, či máme správnu metodológiu a či to viem dobre robiť. Čo ma však vždy vráti k pozitívnym myšlienkam, je cieľ, pre ktorý to robíme, niečím prispievame k tomu, aby sa zmenil ekosystém na Slovensku. Dúfam, že sa snažíme robiť niečo podobné ako v knihe Muž, ktorý sadil stromy. Pomalou prácou a pomáhaním konkrétnym ľuďom, ktorí budú rásť, vytvoríme pekný les, ktorý zmení životné podmienky pre všetkých.

Veríš skôr na systémové zmeny alebo na iniciatívy zdola?

Podľa mňa by to malo ísť ruka v ruke. Iniciatívy sú skvelé, ale budú mať vždy iba lokálny dosah na určitý okruh ľudí. Dokonca nimi môžeme trochu škodiť tým, že znižujeme verejný tlak na potrebu systémových zmien. Takže ja si to predstavujem tak, že príde dostatočne osvietený minister. Zoberie si ľudí, ktorí majú také iniciatívy za sebou, spraví z nich tím, ktorý pripraví reformy, a úžitok budeme mať všetci. Hovorí sa to ľahko. 🙂

Je niečo, čo by sme mohli realizovať všetci bez peňazí a bez systémovej zmeny?

Asi dve veci. Povzbudzovať aj tých žiakov, ktorí nie sú premianti, aby robili to, čo ich baví a boli v tom aktívnejší. A zároveň viac podporovať všetkých žiakov, aby robili projekty nielen ako prezentácie, ale aby spravili pre svoje okolie čosi konkrétne. Niečo, čo sa skutočne deje a nie je to len na papieri.

Na čo nám je dnes podľa teba filozofia?

Ide o to, čo si pod filozofiou predstavíme. Pre mňa to znamená poznať, v akej kultúre sme vyrastali a aké otázky nám tá kultúra položila. Musíme, a možno ani nemusíme na ne mať odpovede, ale je lepšie, keď nad nimi porozmýšľame a ujasníme si ich. V niečom je to praktické, lebo vieme, čomu potom venovať svoju pozornosť a energiu. Mám otázky, nad ktorými rozmýšľam, a je super, že nad nimi niekto rozmýšľa už tisíce rokov, a tak môžem svoje odpovede s niekým konzultovať.

Dokážu sa študenti filozofie uplatniť v praxi?

Neviem presne, ako je to na Slovensku. V zahraničí sú o čosi viac žiadaní. Možno nie pre ten obsah, čo sa učili, ale dôležitá je ich disciplína myslenia. Absolventi prestížnych škôl v zahraničí sú žiadaní v biznise, vo veľkých spoločnostiach a, samozrejme, v politike.

Si aktívny v pedagogickej práci v LEAFe?

Čiastočne. Na LEAF Academy sa decká naučia veľa užitočných vecí a vedieme ich k tomu, aby boli dobrí ľudia. Na konci puberty si kladú otázky, čo je správne a čo nie, formujú svoj charakter. Myslím, že premýšľať v tom veku nad etickými problémami je dôležité. Zatiaľ vediem filozofický krúžok a možno bude raz súčasťou osnov. V rámci LEAFu máme program pre mladých profesionálov, ktorí sú už na vyšších manažérskych pozíciách. Jeho súčasťou je etické líderstvo. Rozprávame sa tam aj o dilemách, ktoré majú v práci pri rozhodovaní, s kým ísť do spolupráce a s kým nie.

Si skôr introvert?

Rozhovor, aký vedieme teraz, ma nevyčerpáva, ale byť s ľuďmi, ktorých nepoznám, áno. Je to pre mňa čas, do ktorého musím investovať veľa energie. A najlepšie načerpám energiu, keď som sám. Takže, áno, som introvert.

Ako oddychuješ?

Poflakujem sa. Som pohodlný človek. Keď som s priateľkou, často sa len prechádzame alebo ideme na pivo. Veľmi rád čítam, rád sa hrám. Žiaľ aj hry, ktoré ma vedia pohltiť na dlhý čas. Nie som na to hrdý, ale pre mňa je to oddych. Moja úloha v práci je počúvať. V niečom je to oveľa ťažšie ako rozprávať. Počúvať a rozmýšľať nad tým, čo druhý človek hovorí, stojí veľa energie. Je to vyčerpávajúce, preto potrebujem byť potom sám a jednoducho vypnúť.

S Andrejom sa rozprával Ivan Ježík z Voices, fotila Renáta Černayová z Photo Ataner. Projekt podporuje Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis. Ďakujeme.

Žiadne odpovede k "S Andrejom o mladých ľuďoch, talente a filozofii"