S Ninou o živote grafickej dizajnérky a TEDxTrenčín

Veronika Bohušová je z Nového Mesta nad Váhom. Vyštudovala marketingovú komunikáciu a reklamu. Pracovné skúsenosti získavala v Divadle Andreja Bagara v Nitre a v agentúrach Triad Advertising, SpicyBrown či Lemonbee. Teraz sa ako freelancerka venuje grafickému dizajnu, vizuálnemu umeniu a sociálnym médiám, s jej prácou sa môžete oboznámiť na webe www.bohusova.com. Spolu s tímom pripravuje tretí ročník podujatia TEDxTrenčín. Keď vie, čo chce, je pripravená pre to veľa urobiť. Priatelia ju volajú Nina.

 

Je ťažké dať dohromady TEDxTrenčín?

Áno, to je. Najväčší problém je nájsť ľudí, ktorí to budú robiť bez finančnej odmeny, ale budú sa tomu venovať naplno. Veľakrát to pohorí na nezodpovednosti. Máme termíny a ak ich niekto nedodrží, môže padnúť celý tím. Práca jedného priamo závisí od činnosti druhého.

Prečo si do toho pred tromi rokmi šla?

Vieš prečo? Keď som študovala na vysokej škole, stále som mala pocit, že by som mala niečo robiť. Tak sme založili Eskalátor. Volali sme ľudí z praxe, aby nám prezentovali niečo zaujímavé z marketingu a reklamy a posúvali nás tak vpred. Keď som po skončení školy prišla späť domov, začala som pracovať a zrazu som mala útlm. Nevedela som, čo so sebou. Vtedy som zistila, že v Trenčíne bude TEDx. Prihlásila som sa a teraz je to moja druhá veľká láska.

Čo je tvoja rola v tíme?

Mám na starosti občianske združenie Projekt slamka, ktoré zastrešuje TEDxTrenčín. Okrem scény a konečnej vizualizácie miesta mám aj posledné slovo. Ak sa v niečom tím nezhodne, môžem rozhodnúť, ako to bude. Alebo ak treba niekoho v tíme nahradiť, som tá, ktorá musí o tom rozhodnúť.

Z čoho máš pri tej práci radosť?

Minule som práve nad tým rozmýšľala a zistila som, že ma baví celý ten proces. Ako sa stretávame, ako to vymýšľame, ako tie malinké kúsky dáme dokopy a nakoniec príde október a my stojíme na hrade, vítame rečníkov, vidíme, čo všetko sme spravili a mám z toho neskutočne skvelý pocit, som nabitá energiou a šťastná.

Ako vznikla tohoročná téma Rezonancia?

V tíme máme šikovné dievča, volá sa Peťa. Má skvelé nápady na témy a názvy. Vždy nám prinesie blok a v ňom plnú stranu tém. Na tento ročník sme si vybrali Rezonanciu. Príde plno zaujímavých rečníčok a rečníkov, informácie zverejňujeme na webe. Chceli by sme, aby prednášky a podujatie v ľuďoch ozaj rezonovali dlhší čas, aby ich to motivovalo.

Máš z minulých ročníkov príbeh, ktorý rezonuje v tebe?

Stále si spomínam na Matúša Kováčika, ktorý minulý rok hovoril o našich vzťahoch, slobode a práci. Boli to veci, o ktorých sme možno vedeli, ale vďaka nemu sme si ich opäť pripomenuli. Uvedomila som si znovu, že ozaj všetko je o vzťahoch. Pre mňa to bola silná prednáška. Každá ale má niečo do seba.

Môže sa uživiť grafička v Novom Meste nad Váhom?

Áno. Z ktoréhokoľvek miesta na svete sa dá uživiť, len musíš vynaložiť väčšiu námahu a hľadať klientov. Mám klientov z Prahy aj Bratislavy. Ak sa chcú častejšie stretávať, máme Skype a iné vymoženosti. Je to náročnejšie ako robiť vo firme, lebo si klientov musíš aj udržať. Konkurencia grafických dizajnérov je veľká.

Kto ťa inšpiroval alebo ti pomáhal v tom, čo robíš?

Martin Gross zo štúdia Monokel bol môj hlavný motivátor, keď som na škole začínala s dizajnom. Jeho práce boli pre mňa wau. Hovorila som si, že na túto úroveň sa raz chcem dostať. Veľakrát mi pomohol, keď som niečo nevedela alebo potrebovala radu. Taktiež Lukáš Majzlan z Art4web. U nich som nejaký čas stážovala a veľmi mi pomohol hlavne vo webovom dizajne. A celá práca v reklamných agentúrach. Tam to ide ako na bežiacom páse, človek sa veľa učí.

Vieš povedať, čo ťa v práci baví najviac?

Najradšej kreslím, robím ilustrácie. Mám však pocit, že teraz je po nich menší dopyt. Našťastie ma baví, že tá práca je pestrá. Bežne sa mi naskytne možnosť robiť niečo, s čím som nemala predtým skúsenosť, napríklad obalový dizajn. Tak sa to naučím. Človek nikdy nevie, čo príde, a to je dobre.

Čo by so poradila študentom alebo začínajúcim grafikom?

Nech pracujú na vlastných projektoch a začnú čím skôr. Veľa študentov si myslí, že skončia školu a firmy ich s otvorenou náručou prijmú. Ale tak to nie je. Človek musí mať niečo za sebou. Takže nech skúšajú, vymýšľajú, píšu nejakú knihu, robia na hocijakých projektoch, úplne hocičo, čo ich baví. Ak sa im nepáčia prednášky, tak nech hľadajú svoje cesty, ako sa dozvedieť viac, tak ako sme hľadali my s Eskalátorom.

Ozaj, nelákali ťa veľké mestá? Prečo si sa vrátila žiť domov?

Kvôli rodine a priateľovi, teraz už manželovi. Mám vzťah k Novému Mestu nad Váhom, mám ho rada. Neviem si predstaviť ísť žiť do Bratislavy alebo Prahy. A za rohom mám Trenčín, kde sa už všeličo deje. Som spokojná.

Ďakujem. S Ninou Bohušovou sa v Café Sládkovič v Trenčíne rozprával Ivan Ježík z Voices, fotila Renáta Černayová z Photo Ataner. Projekt rozhovorov so zaujímavými ľuďmi Choices podporuje Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis. Ďakujeme.

Žiadne odpovede k "S Ninou o živote grafickej dizajnérky a TEDxTrenčín"