Loading Podujatia
  • Podujatie sa už uskutočnilo.

71 Ako sa spriateliť s hnevom?

Podrobnosti

Dátum:
17. októbra 2017
Čas:
18:00 - 19:30
Séria:

Organizátor

Voices
Email:
voices@voices.sk
Webstránka:
voices.sk

Miesto podujatia

Klub Lúč
Kniežaťa Pribinu 3,
Trenčín
Webstránka:
klubluc.sk

Hnev je výraznou emocionálnou reakciou. Ak ho zvládame, ľudia nás majú radšej ako svojich partnerov, kamarátov či kolegov. Ako deti sme si s ním ani my nevedeli vždy sami poradiť. Teraz sú z nás už rodičia a pedagógovia. Pomáhame deťom a mladým s jeho zvládaním správne? Vieme si dať rady s vlastným hnevom?

Diskutovať budeme o rôznych otázkach: Je hnev zlý? Aké sú jeho príčiny? V ktorých vývinových obdobiach dieťaťa dominuje? Dá sa mu predchádzať? Ako môžu rodičia zvládnuť záchvat hnevu dieťaťa? Dá sa vystúpiť z kauzálnej reakcie? Ako rozoznáme prejav hnevu dieťaťa od toho, že vedome koná presne naopak, ako si rodič želá? Čo sa dá robiť s pasívnou agresivitou? A čo ak sa nahneváme my, dospelí? Ako sa môžeme naučiť lepšie zvládať svoj hnev?

Soňa Pekarovičová študovala špeciálnu pedagogiku na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Dvanásť rokov pracovala v OZ Odyseus s mladými ľuďmi užívajúcimi či experimentujúcimi s drogami a s neorganizovanou mládežou na ulici. Teraz je nadšenou mamou dvojičiek a žije v Novom Meste nad Váhom. Výchovu detí vníma ako zmysluplnú činnosť, ktorá ju veľa učí aj o sebe samej. Píše blog, prednáša, zaujímajú ju poruchy pozornosti a učenia, baví ju pomáhať riešiť emočné problémy detí a problémy v správaní. Splnila si sen a otvorila CentrumDys. Realizuje v ňom okrem iného poradenstvo s prvkami terapie hrou a prevenčné programy pre deti ohrozené vznikom porúch pozornosti a učenia.

Miroslav Záhumenský vyštudoval psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Už vtedy smeroval najmä ku psychológií detí a mládeže. Pracoval v pedagogickej poradni v Petržalke a absolvoval prax vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Po škole pôsobil na oddelení psychiatrie v Trenčíne, ktoré neskôr vymenil za denný psychiatrický stacionár. V roku 2003 začal robiť to, čo vždy chcel, a otvoril si súkromnú prax. Vravieva s úsmevom, že psychológie a pedagogiky majú doma až – až. S manželkou, ktorá učí na gymnáziu, vychovávajú tri deti. Popri tom, ako sám hovorí, dlhé roky vychováva aj sám seba.