S Martinom o bezobalovom obchode a začiatkoch podnikania

Bratislavčan, ktorý žije v Trenčíne. Martin Gajdoš vyštudoval strategický manažment a už popri štúdiu pracoval v nadnárodnej korporácii. Tabuľky a prezentácie mu prinášali stále menej radosti, preto sa so svojou snúbenicou Maťou rozhodli vymyslieť niečo vlastné. Otvorili BEZOBALiS – prvý bezobalový obchod v Trenčíne. Rozbiehajú podnikanie a pomáhajú ľuďom, ktorí chcú svojím spôsobom života menej negatívne vplývať na životné prostredie.

 

Maťo, bol si odmalička nejako špeciálne ohľaduplný voči prírode?

Myslím, že ani nie. Z mojej povahy vyplývalo, že som sa snažil šetriť. Vždy som rozmýšľal, či si nejakú vec kúpim, či ju naozaj potrebujem. Odpad som separoval odjakživa, takže asi vo mne niečo driemalo, ale environmentálne ladený som nebol. Tieto vrátka mi postupne otvárala Maťka. Ukazovala mi, že to, čo robím, je fajn, ale dá sa robiť oveľa viac. Často som sa nad tým dlhšie zamýšľal a potom som si povedal, áno, dá sa to aj takto.

Ako si sa vlastne rozhodoval, keď si si vyberal magisterské štúdium?

Vždy som si myslel, že skončím v nejakom biznise, kde budem robiť obchod. Keď som si na fakulte manažmentu volil špecializáciu, vedel som len, čo nechcem robiť. Vylučovacou metódou som prišiel k strategickému manažmentu. Vlastne ma zaujímal, ale pre absolventa je ťažké nejako naň nadviazať v praxi. Končil som v roku 2015 a počas štúdia som asi rok pracoval pre nadnárodnú firmu. Zaujímavé je, že som celý čas bol v odvetví marketingu, hoci som si na škole hovoril, že budem robiť hocičo, ale nikdy v živote to nebude marketing. A teraz? Celá moja kariéra sa točí okolo marketingu. Aj tento obchod som si vybral preto, že chcem čo najlepšie využiť poctivý prístup a marketingové znalosti. Tie som však paradoxne získal až v praxi, nie na škole, tam ma to tak nebavilo.

S Maťou ste naraz nastúpili do jedného zamestnania. Poznali ste sa už vtedy?

Nie. Chodila na tú istú školu, bola o ročník či dva vyššie. Spoznali sme sa v robote. Až potom sme zistili, ako boli naše životy cez spoločných známych poprepletané už dávno predtým.

Padli ste si do oka hneď?

Úplne hneď nie. Keďže sme nastúpili v rovnaký deň, mali sme všetky školenia spoločné. Najprv som si hovoril, že si s ňou nebudem mať veľmi čo povedať. To našťastie trvalo len krátko. Behom mesiaca sa z nás stali naozaj dobrí kamaráti. Ľudia nás však dávali dokopy už po dvoch týždňoch. Šírili sa fámy, že sme spolu, čo nebolo príjemné, lebo Maťa mala priateľa a ja priateľku. Kamarátmi sme boli dlhšie obdobie a až posledný rok sa z nás stal pár. Celkom vtipné je, že sme aj výpoveď dali v ten istý deň.

Čo ti vo firme nevyhovovalo?

Zo začiatku som bol spokojný. Podporoval som protikorupčné aktivity a bolo mi sympatické, že u nás nehrozila korupčná ani politická kauza. Neboli sme totiž napojení na žiadnu domácu finančnú skupinu či politickú stranu. Postupne som však lepšie spoznal spôsob fungovania korporácie a to ma odrádzalo. Na jednej strane sa od človeka očakáva, aby bol kreatívny, proaktívny, no na druhej strane mu dávajú úzke mantinely alebo mu dokonca prikážu, čo musí spraviť. Dobrý marketér pozná svojho zákazníka, jeho uvažovanie aj cítenie. Ak od začiatku viem, že nedokážem jeho potreby naplniť, nie je to príjemné. Naša frustrácia stúpala a vyústila k tomu, že sme museli skončiť.

Tak vznikal nápad s bezobalovým obchodom?

Áno. Práca nás nenapĺňala, robila nás až nešťastnými. Vedeli sme, že musíme skončiť. Chceli sme robiť niečo, čo by nás uživilo, ale zároveň bolo v súlade s našimi morálnymi hodnotami. Rozmýšľali sme nad rôznymi projektmi. Jeden nápad sme museli zastaviť z finančných dôvodov ešte v procese plánovania. Keď sme si robili prieskum, zaujalo nás, že v Trenčíne by sme boli prví. A Maťka tu má rodinu, máme tu kde bývať, takže nám to padlo dosť do rany.

Čo ste sa museli naučiť, keď ste sa rozhodli ísť do takéhoto projektu?

Nechcem, aby to vyznelo namyslene, ale robíme takmer všetko tak, ako sme boli zvyknutí. Snáď len s tým rozdielom, že teraz stopercentne podľa seba. Predaj, marketing, rokovania s dodávateľmi a prístup k zákazníkom sme mali zvládnuté vďaka tomu, že sme už v biznise boli. Určite nám chýbali niektoré elementárne poznatky, napríklad o práci s pokladňou, rýchle dopočítavanie, koľko vydať, ale zlepšujeme sa a pomáhajú nám programy, ktoré sme si spravili. Nemáme ešte úplne zvládnuté znalosti z agrosektora, čo kompenzujeme tým, že sa osobne stretávame s našimi dodávateľmi, navštevujeme farmy, políčka…

Podporujete cielene lokálnych pestovateľov a dodávateľov?

Určite. Predávanie bez obalu je podstatné, ale náš koncept je širší. Snažíme sa ekologickú stopu znižovať na minimum úplne všade, kde sa to dá. Preferujeme výrobcov z Trenčína a okolia, radšej podporíme malého remeselníka alebo farmára, ako by sme dotovali našimi peniazmi veľké reťazce. Aj ekologický vplyv dopravy na prírodu je takto oveľa nižší. V snahe byť čo najviac lokálni sa chceme ďalej zlepšovať a posúvať.

Čo sa dá u vás kúpiť?

Keďže sa zatiaľ učíme, základ tvoria trvanlivé potraviny – strukoviny, cestoviny, raňajkové zmesi, sušené ovocie, oriešky… Máme aj dražované orechy a ovocie, akoby cukrovinky. Potom máme zrniny, obilie, semiačka, trochu začíname s dochucovadlami ako vegeta, soľ, kakao. To všetko sú sypké potraviny. Okrem nich sa ešte dajú u nás čapovať sirupy a oleje. Druhú hlavnú kategóriu tvorí doplnkový tovar, teda najmä praktické veci do bezodpadovej domácnosti (pomôcky do kuchyne či kúpeľne) a nejaké dizajnové vecičky ako sviečky alebo šálky. Všetko sú to slovenské, ručne vyrábané remeselné produkty.

Bolo by asi ľahšie predávať menej výrobkov?

Áno, ale ak chceš mať kamennú retailovú predajňu, inak to nejde. My sa na to pozeráme takto: nepredávame produkt, ponúkame riešenie. Ak človek chce žiť ekologicky a chce znížiť množstvo svojho odpadu, príde k nám a na jednom mieste nájde väčšinu toho, čo potrebuje. Nepredávame teda jeden produkt, ale jedno riešenie.

Je slovenský spotrebiteľ pripravený na váš koncept?

Keďže sme obaja marketéri, urobili sme si v rámci možností prieskum trhu. Vyšlo nám, že teraz je najvhodnejší čas, pretože vlna záujmu sa práve dvíha. Od otvorenia, kedy ľudia ešte nemali kontakt s naším obchodom, polovica z nich chodí so svojimi vlastnými nádobkami. Niektorí ich majú dokonca doma dopredu zvážené. Myslím, že spotrebitelia sú pripravení a bude to mať ešte stúpajúcu tendenciu. Navyše cítim, že v Trenčíne ľudia chcú kvalitné služby a uvažujú nad tým, aký vplyv majú na okolie. Sú v tom vzdelaní a premýšľaví.

Ako máte s Maťou rozdelené povinnosti?

Zatiaľ nijako. My vlastne nie sme dvaja ľudia, ale jeden a pol človeka. Väčšinu vecí robíme spoločne a delíme si iba exekutívu tých, ktoré máme naplánované dopredu. Všetky strategické rozhodnutia, všetky hodnotové veci, výber produktov či dodávateľov, všetko to, na čom obchod stojí a padá, robíme spoločne.

Líšite sa v niečom?

Určite áno. Maťka je šikovná v konverzácii s ľuďmi, je priateľská a otvorená. So zákazníkom v obchode to vie lepšie ako ja. Ja som pragmatický človek zameraný na čísla, množstvá a ceny. Takže jednanie s dodávateľmi riešim skôr ja. Beriem si na triko aj všetky prípadné nepríjemné záležitosti.

Čo robíte, keď nepracujete?

Teraz je voľný čas ozaj obmedzený. Obidvaja radi cestujeme, pričom razíme udržateľný spôsob cestovania. Aj prvý projekt, ktorý som spomínal, bol zameraný na cestovný ruch, hoci len tu, lokálne. Veľmi radi máme turistiku. Ako veľké pozitívum Trenčína vnímam to, že sú tu kopce a okolie je pre mňa krajšie ako okolie Bratislavy. Takže turistika, stanovanie a tiež klasické veci ako kniha, radi pozeráme filmy, som náročný divák. Moja záľuba, ktorej sa už skoro vôbec nevenujem, je hra na počítači.

Verím, že teraz je času málo. Pomáhal vám niekto, aby ste mohli otvoriť?

Bolo by naivné myslieť si, že sme všetko robili my dvaja. My sme tí, ktorým to patrí, ktorí to financujú a riadia, ale podporovali nás priatelia a rodiny. Keď sme kamarátovi, ktorý má s ďalším kamarátom ateliér, povedali, do čoho ideme, bolo to úplne bez debaty. Povedal dobre, pošlite mi pôdorys a my vám spravíme interiér. Venovali sa tomu tak podrobne, ako by to bola dobre platená zákazka. Iné kamarátky právničky nám pomohli v právnej oblasti, keď sme riešili rôzne zmluvy alebo ochrannú známku. Rodiny nám dovolili urobiť si na prechodné obdobie zo svojich bytov skladisko. To bola veľká pomoc, lebo sme u nich skladovali všetky regály a aj niektoré produkty. Pomohol nám kamarát grafik a veľa ďalších ľudí. Sme za to veľmi vďační.

Aký by mal BEZOBALiS byť o rok, aby si bol spokojný?

Ja som spokojný už teraz. Veľké pozitívum je, že to neberieme ako prácu a to sa podľa mňa dá v zamestnaní len zriedka dosiahnuť. Po mesiaci nemám pocit, že by som pracoval, pritom sme tu od rána do večera. To je preto, že to robíme s nadšením. Ale rozumiem, čo sa pýtaš. Bol by som isto rád, keby si ľudia zvykli sem chodiť a keby sa im tu páčilo. Bol by som šťastný, keby mali pocit, že to nie je o Maťke, o mne alebo o obchode, ale o tom, že tento priestor vytvárame spoločne s nimi. Už teraz pravidelne zbierame spätnú väzbu a budeme prispôsobovať produktové portfólio tomu, čo chcú. A nielen to, ale napríklad aj dispozičné riešenia alebo proces nakupovania. Chceme, aby ľudia mali pocit, že ide o niečo komunitné a že aj oni sami sa na tom podieľajú. Budem veľmi spokojný, ak to samo seba uživí a nebudeme to musieť dotovať z vlastných úspor ako teraz na začiatku. Čaká nás ešte veľa práce, ale myslím, že to pôjde.

Pomáha ti, že ste na všetko dvaja?

Som opatrný človek a som zaťažený na čísla. Z tej kombinácie bohužiaľ vyplýva, že žiadne dáta nie sú pre mňa dosť dobré. Zdá sa mi, že aj keď si spravím tú najpodrobnejšiu analýzu, nedokážem prísť k dostatočne racionálnemu rozhodnutiu. Do podnikania by som preto nikdy nešiel sám. Nešiel by som doň však ani s kamarátom a už vôbec nie s niekým cudzím. Som presvedčený, že jeden človek je na podnikanie málo a dvaja sú už veľa. Preto vnímam ako veľkú výhodu, že sme do toho išli spolu s Maťkou. To je presne jeden a pol človeka. Sme úplne totožní v tom, akým štýlom pracujeme, s akou stratégiou a hodnotami to chceme robiť, a dopĺňame sa zase v iných veciach. Ak treba byť vecnejší, racionálnejší, tam prídem ja, a to, čo treba riešiť srdcom a slovom, vyrieši Maťka. Takto si navzájom pomáhame a učíme sa jeden od druhého.

Ďakujem.

S Martinom Gajdošom sa rozprával Ivan Ježík z Voices, fotila Renáta Černayová z Photo Ataner. Projekt podporuje Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis. Ďakujeme.

Žiadne odpovede k "S Martinom o bezobalovom obchode a začiatkoch podnikania"