So Stanči o fotení, daždi, náhodách aj Sládkovičovi

Stanči Karellová pochádza z Trenčína a žije v Bratislave. Študovala regionálny rozvoj a podnikanie, neskôr cestovný ruch. Popri práci na IT oddelení rada fotí koncerty, podujatia a svadby. Jej práce môžete vidieť na www.stanci.com. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako s fotením začala a kam sa dostala.

Stanči, ako si sa dostala k fotografovaniu?

Ešte na gympli som začala chodievať do Klubu Lúč na koncerty. Môj otec fotí a jedného dňa kúpil nový foťák. Povedala som mu, aby ten starý nepredával, že sa naučím fotiť aj ja. Začala som si ho brávať so sebou na koncerty a skúšala som fotiť. O nejaký čas ma oslovil Dávid Majerský z redakcie MusicPress. Ponúkol mi, že mi vybaví vstupy na koncerty v Lúči a ja mu budem dodávať fotky. Pre mňa to v osemnástich bolo proste wau. Teraz mám fotenie ako hobby a sčasti je to aj bočný zdroj príjmu, ktorý ma baví.

Koľko času mu venuješ?

Momentálne mám sezónu svadieb a hudobných festivalov. Môj deň vyzerá tak, že ráno idem do práce, večer, keď prídem z práce, editujem fotky, cez víkend fotím. Tak to mám do októbra.

Čo fotíš najradšej?

Koncerty. Potom eventy. A začala som robiť aj svadobné fotky. Tým som sa najprv veľmi bránila, že to je niečo načančané a gýčové, že to nie je pre mňa. Úplne prvá nevesta, ktorú som fotila, oslovila našu spoločnú kamarátku s tým, že videla moje fotky z Pohody a chce zo svadby také fotky, ako som nafotila na Pohode. Proste zachytiť tú atmošku. Hovorím dobre, môžeme to vyskúšať, ale neručím za nič, môže to aj nevyjsť. Ale vyšlo. Dala som fotky na Facebook a začali sa ozývať nevesty. Najprv spomedzi kamarátok a teraz aj klienti, ktorých nepoznám.

Ako sa dostaneš k foteniu koncertu?

Koncerty fotíš buď pre hudobnú redakciu, s ktorou spolupracuješ a ktorá ťa vypláca raz mesačne podľa počtu urobených reportov, alebo ťa osloví priamo organizátor. To však na Slovensku nie je bežné, lebo organizátori vedia, že na koncerty chodia ľudia z redakcií a fotiek majú dosť. Platené to je symbolicky. Vlastne to tam rovno minieš.

Fotky z ktorého koncertu máš ozaj rada?

Mám rada fotky z minulého roku z festivalu Grape, z vystúpenia dánskej speváčky MØ. Bola búrka a koncert raz mal byť, potom nemal byť. Polhodinu som čakala zmoknutá pri zábranách a pýtam sa esbéeskára, či to bude, a on, že stále nevie. Naštvaná som si povedala, že kašlem na to, idem naspäť do davu. Keď som sa vracala so svojím frajerom, začala hrať prvú pesničku a on mi hovorí, čo tu robíš, otoč sa, okamžite tam choď. Hovorím nie, mne sa nechce. A on že choď, dobré to bude, choď fotiť. Išla som a začalo zase brutálne liať a práve s tým dažďom mi vyšli dve fotky (1, 2) tak perfektne, že ich považujem za jedny zo svojich najlepších.

Chcela by si sa fotením živiť?

Hudobnou fotografiou sa u nás nedá uživiť. Je to hobby. A fotografiou sa ani nechcem živiť, pokazila by som si koníček.

Ako sa stalo, že si externou členkou tímu Impact Hub Bratislava?

Úplnou náhodou som našla tweet od Bašky Klimek, že rozbieha novú vec, Impact Hub, ak chceš vedieť viac, poď s nami na pivo. Tak som si naklikala, čo je impact hub, lebo som predtým o tom nepočula. Zapáčilo sa mi to a išla som na pivo.

Baví ťa to?

Okrem toho, že ma baví zachytávať momenty, tak aj samotné eventy sú obsahom veľmi podnetné. Spoznávam ľudí, ktorí majú rozbehnuté zaujímavé projekty. Je to fajn. Človek sa veľa dozvie. Nie je to firemka, kde človek príde, pocvaká a je to nuda. Má to pre mňa pridanú hodnotu.

Fotky ktorých fotografov sa ti páčia?

Z koncertných Zdenka Hanouta. Je to výborný fotograf. Z eventových špeciálne nikoho nemám. A zo svadobných fotografov Matej Kmeť. On je vynikajúci.

Považujete sa s inými fotografmi navzájom za konkurenciu?

Naopak. S ostatnými koncertnými fotografmi máme aj facebookovú chatovú skupinu, kde si okrem smutno-smiešnych skúseností s klientmi navzájom zdieľame aj ponuky na fotenia, ktoré práve nestíhame zobrať. A keď sa stretneme pod pódiom, sú to vždy kamarátske debaty.

Čo by si poradila niekomu, kto začína s fotením?

Nebáť sa výziev. Keď som dostala svoj prvý lepší job niekedy v roku 2011, vôbec som si neverila. Ale povedala som si, vyskúšam to, vypýtam si patričný honorár. Ak povedia áno, dobre, a ak nie, tak nevadí, vyskúšala som. A vyšlo to. Takže nezľaknúť sa. Ak sa ľuďom páčia vaše fotky, vypýtajte si peniaze za odvedenú prácu.

Pozeráš si niekedy svoje staršie fotky a čuduješ sa, ako si to nafotila?

No jasné. Že to je hrozné, ako som to mohla dať von! Ale zase je dobre, že sa človek rokmi zlepšuje, nie? Keby sme sa nezlepšovali, to by bolo smutnejšie. Taká stagnácia.

Stanči, čím je pre teba teraz Trenčín?

Pre mňa je Trenčín rodina. Prídem sem pozrieť babky, prídem na rodinnú oslavu, stretnúť sa s kamarátmi, ktorí tu ostali. A občas zbehnúť do Lúču, keď je dobrý koncert. A Pohoda.

Vieš si predstaviť vrátiť sa sem žiť?

Viem, ak by som si tu našla dobrú prácu. Sledujem, že posledné roky sa to v Trenčíne rozbieha. Napríklad Café Sládkovič je výborný priestor, veľmi sa mi tu páči. Potom podujatia, ako bolo Víno pod hradom, to sme tu boli a bolo to perfektné. Je viac takýchto podujatí, zdá sa mi, že to tu ide dobrým smerom.

Ďakujem. So Stanislavou Karellovou sa v Café Sládkovič rozprával Ivan Ježík z Voices, fotila Renáta Černayová z Photo Ataner. Projekt podporuje Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis. Ďakujeme.

Voices, n.o.
Gen. Viesta 6
911 01 Trenčín
IBAN: SK65 0200 0000 0024 1744 6357
IČO: 37925156
DIČ: 2022545327
Zásady ochrany osobných údajovZásady používania súborov cookie
Rozhovory Choices pripravujeme vďaka Nadačnému fondu Telekom pri Nadácii Pontis už od roku 2013. Nájdeš nás na: